Touto nespočetnekrát omieľanou klišé vetou hlásim návrat na "blogovú scénu" po mojej kratšej, alebo ak chcete tak dlhšej odmlke.
Presne štyri mesiace som nepísal. Musím sa priznať, že to nebolo plánované a skôr išlo o nejakú zhodu okolností a jedným z dôvodov bol aj značný časový nedostatok. Druhým dôvodom bol však aj pocit, že som už povedal všetko, vyčerpal všetky témy a ak by som pokračoval v publikovaní, tak by to bolo jasne viditeľné na kvalite postov a blogu ako takého. Takže som si povedal, že radšej nič ako somariny.
Priznám sa, že počas mojej pauzy som taktiež prestal sledovať väčšinu blogov, na ktoré som pravidelne klikal a prezeral som si len posty mojich "srdcových favoritov" (nepoviem o koho ide aby ste si potom zbytočne nezávideli...).
Ako som spomínal, čas sa u mňa stal nedostatkovým artiklom a ak sa pýtate, že čo som za tu dobu robil tak sa dočkáte aj menšieho vysvetlenia. V práci som dostal celkom dobrú a zaujímavú pozíciu (pre ktorú by samozrejme zabíjali milióny dievčat po celom svete, ako sa vraví v jednom múdrom filme), tak som sa jej musel začať taktiež dostatočne venovať no a okrem toho tu mám samozrejme aj školu, ktorá sa pre mňa stala príťažou. Vlastne s ňou pokračujem už len kvôli tomu, že keď niečo začnem, tak to chcem aj dokončiť. No a taktiež aj kvôli hrozbe starých rodičov, že ak nechám školu, tak im budem musieť vrátiť všetko čo do mňa vrazili. Do posledného haliera. (dúfam, že ste pochopili, že to povedali len tak "zo srandy") Darmo, práca v oblasti módy má u mňa nehorázny náskok pred čítaním filozofie a anglickej slovotvorby. Aby sme si rozumeli, tak aj to čítanie Platónovho Štátu má niečo do seba, no stále to nie je "ono".
Za tieto štyri mesiace sa v mojom šatníku nazbieralo dosť zaujímavých kúskov, z ktorých niektoré budete mať možnosť vidieť aj tu na blogu. Jedným z takýchto kúskov je aj tričko s mojou milovanou Annou Wintour, za ktoré môžem vďačiť mojej priateľke (tiež super novinka za rok 2012). Dva mesiace jej trvalo len to, aby to jedno konkrétne, ktoré mám, boli ochotní poslať z New Yorku k nám na Slovensko. Ja by som to vzdal už len pri tom, keď by som zistil, že k nám neposielajú. Pre ňu to zjavne problém nebol... A za to som jej nesmierne vďačný.
Záverom ostatného roka som taktiež v spolupráci s
Katkou navrhol potlače na tričká pre značku
LeBaron. Priznám sa, že keď mi Katka prvýkrát volala s touto ponukou, tak ma dosť prekvapila, pretože to prišlo ako blesk z jasného neba a naozaj som to nečakal. Táto spolupráca vyvrcholila
12.12.12 módnou prehliadkou a momentálne sa tričká dajú dokonca aj kúpiť. Keďže sa jedná o pre mňa
"závažný moment", tak sa k tomu ešte niekedy nabudúce vrátim.
Tento post beriem ako "nový začiatok" (mám trocha teatrálnu náladu), no neznamená to, že nebudem pokračovať v článkoch, na ktoré ste si u mňa zvykli. Možno sem prihodím nejakú novú "kategóriu", no budem sa snažiť pokračovať v tom, čo sa mi doteraz podarilo zabehnúť, aby ste spočiatku neboli tak šokovaní. Treba si zvykať pomaly.
Mimochodom, všetkým Vám, ktorí ste sa dostali až sem želám všetko dobre v roku 2013 a dúfam, že tento rok bude pre Vás aspoň tak dobrý ako bol ten minulý pre mňa...
...a to Vám poviem, že teda bol...
Patrik
